Život Prešova
online
online
Svetová banka: Cieľom Slovenska by malo byť zavedenie eura a ekonomický rast
26.01.2007 Celý región
Slovensko by sa malo sústrediť na plnenie podmienok pre prijatie eura a zároveň na udržanie vysokého ekonomického rastu. Informoval o tom ekonóm Svetovej ban...Slovensko by sa malo sústrediť na plnenie podmienok pre prijatie eura a zároveň na udržanie vysokého ekonomického rastu. Informoval o tom ekonóm Svetovej banky (SB) pre Slovensko Anton Marcinčin pri prezentácii pravidelnej ekonomickej správy SB o desiatich krajinách Európskej únie.
Pre Slovensko podľa neho zo správy vyplývajú dve kategórie výziev. \"Jednak je to prijatie eura, čo je síce dlhodobá vec, ale krátkodobý cieľ; a druhý omnoho dlhodobejší cieľ je udržanie vysokého rastu. Tieto dva ciele sú navzájom trocha v protiklade, \" uviedol Marcinčin.
Slovensko patrí ku krajinám so zdravým rastom ekonomiky, aj keď podľa vedúceho ekonóma SB Thomasa Blatta Laursena je mierne vystavené riziku prehriatia ekonomiky. Rizikom pre ambíciu Slovenska zaviesť v roku 2009 euro je neúmerné zvyšovanie inflácie. \"Udržať nízku infláciu v roku 2007 bude ťažké, je totiž veľmi vysoká. Pre Slovensko bude teda veľkou výzvou splniť prijaté záväzky, \" uviedol Laursen.
Marcinčin dnes pri prezentácii správy SB identifikoval tri hlavné problémy Slovenska, súvisiace s prijatím eura. \"Samozrejme, je to inflácia, aj keď tam nám môže pomôcť klesajúca cena ropy a spomalenie deregulácie cien. \" Druhý problém vidí vo fiškálnom deficite. \"Tento rok je potreba veľmi silných úspor, skoro 1 % HDP po tom, ako minulý rok bol expanzívny rozpočet a míňalo sa. \" Riziko však vidí v tom, že úspory sa budú realizovať na úkor investícií.
Novou ekonomickou komplikáciou v podmienkach Slovenska je podľa Marcinčina stabilita meny. \"Na jednej strane nás môže tešiť, že slovenská mena posilnila, dostala sa však veľmi blízko k spodnému obmedzeniu povoleného kurzu v ERM II, takže Národná banka Slovenska už musela zasahovať, \" dodal. Podľa neho je otázne, či sa koruna ustáli na úrovni okolo 34 SKK/1 EUR, alebo či bude naďalej posilňovať. Opačný vývoj v podobe oslabenia meny by však na druhej strane mal negatívny dopad na vývoj inflácie.
SB hodnotí vyhliadky Slovenska na prijatie eura v roku 2009 veľmi pozitívne. Marcinčin však upozorňuje na istý pesimizmus v radoch ekonómov, a to iba 15 mesiacov pred záverečným rozhodnutím o zavedení eura: \"Všímame si určitý pesimizmus na Slovensku, keď slovenskí ekonómovia predpokladajú šancu prijatia eura len niekde okolo 70 %. \"
Marcinčin v súlade so závermi Laursena upozornil na potrebu vyššej flexibility na slovenskom trhu práce. \"Na to udržanie rastu by sme potrebovali štrukturálne reformy. Tam zaostáva celý región, nielen Slovensko. Zdá sa, že nič príliš veľké sa nedeje nielen na Slovensku, ale ani v regióne, \" uviedol ekonóm. Podľa neho by mala vláda prijímať aj technokratické zmeny, ako napr. skvalitňovanie verejnej správy či vykazovania verejných rozpočtov.
V súvislosti s podmienkou kontroly deficitu kvôli zavedeniu eura Marcinčin poznamenal: \"Naše štáty v regióne sú trošku stíhané za to, že spustili dôchodkovú reformu, čiže vznikli okamžité náklady, ktoré ale musíme my zarátavať do všeobecného deficitu. \" Bez realizácie dôchodkovej reformy by Slovensko podľa neho podmienky výšky deficitu spĺňalo. Predpokladaný deficit štátneho rozpočtu na úrovni 2,9 % už zahŕňa aj náklady na dôchodkovú reformu. Slovensko by preto malo podľa Marcinčina ušetriť 0,7 % HDP. Znižovanie investícií by v tomto smere nebolo rozumným riešením, znižovať by sa mali bežné výdavky. Marcinčin preto pozitívne hodnotí zámer vlády znižovať počet úradníkov, rušiť krajské úrady, reorganizovať a zefektívniť správu daní, centralizovať verejné obstarávanie.
Problémy so znižovaním štrukturálneho deficitu majú všetky nové členské krajiny Európskej únie (EÚ). Jeho medziročné zníženie sa podarilo len Bulharom a Poľsku. Na Slovensku sa medziročne zvýšil o 1,5 percentuálneho bodu na 3,8 %. Najväčšiemu fiškálnemu riziku je vystavené Maďarsko, kde všeobecný deficit štátneho rozpočtu dosiahne v tomto roku až 10,1 % HDP.
Z regionálneho hľadiska Svetová banka predpovedá pre rok 2007 mierne spomalenie rastu. Vo viacerých krajinách sa zvyšujú inflačné tlaky a pobaltským krajinám reálne hrozí prehriatie ekonomiky. V týchto krajinách totiž výrazne vzrástli úvery, ktoré však na Slovensku rástli oveľa pomalšie, a inflačné riziko spočíva skôr v náraste domácej spotreby.
SB vo svojej pravidelnej štvrťročnej ekonomickej správe hodnotí ekonomiky EÚ 8+2, t.j. Česka, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Slovenska a Slovinska, ako aj hospodárstvo dvoch najmladších členov EÚ Rumunska a Bulharska. Sériu správ začala SB vydávať v roku 2004, pôvodné zoskupenie hodnotených krajín rozšírila o Rumunsko a Bulharsko a v osobitných prípadoch sleduje aj situáciu v Chorvátsku, ktoré však nie je členom EÚ.
(TASR)
Pre Slovensko podľa neho zo správy vyplývajú dve kategórie výziev. \"Jednak je to prijatie eura, čo je síce dlhodobá vec, ale krátkodobý cieľ; a druhý omnoho dlhodobejší cieľ je udržanie vysokého rastu. Tieto dva ciele sú navzájom trocha v protiklade, \" uviedol Marcinčin.
Slovensko patrí ku krajinám so zdravým rastom ekonomiky, aj keď podľa vedúceho ekonóma SB Thomasa Blatta Laursena je mierne vystavené riziku prehriatia ekonomiky. Rizikom pre ambíciu Slovenska zaviesť v roku 2009 euro je neúmerné zvyšovanie inflácie. \"Udržať nízku infláciu v roku 2007 bude ťažké, je totiž veľmi vysoká. Pre Slovensko bude teda veľkou výzvou splniť prijaté záväzky, \" uviedol Laursen.
Marcinčin dnes pri prezentácii správy SB identifikoval tri hlavné problémy Slovenska, súvisiace s prijatím eura. \"Samozrejme, je to inflácia, aj keď tam nám môže pomôcť klesajúca cena ropy a spomalenie deregulácie cien. \" Druhý problém vidí vo fiškálnom deficite. \"Tento rok je potreba veľmi silných úspor, skoro 1 % HDP po tom, ako minulý rok bol expanzívny rozpočet a míňalo sa. \" Riziko však vidí v tom, že úspory sa budú realizovať na úkor investícií.
Novou ekonomickou komplikáciou v podmienkach Slovenska je podľa Marcinčina stabilita meny. \"Na jednej strane nás môže tešiť, že slovenská mena posilnila, dostala sa však veľmi blízko k spodnému obmedzeniu povoleného kurzu v ERM II, takže Národná banka Slovenska už musela zasahovať, \" dodal. Podľa neho je otázne, či sa koruna ustáli na úrovni okolo 34 SKK/1 EUR, alebo či bude naďalej posilňovať. Opačný vývoj v podobe oslabenia meny by však na druhej strane mal negatívny dopad na vývoj inflácie.
SB hodnotí vyhliadky Slovenska na prijatie eura v roku 2009 veľmi pozitívne. Marcinčin však upozorňuje na istý pesimizmus v radoch ekonómov, a to iba 15 mesiacov pred záverečným rozhodnutím o zavedení eura: \"Všímame si určitý pesimizmus na Slovensku, keď slovenskí ekonómovia predpokladajú šancu prijatia eura len niekde okolo 70 %. \"
Marcinčin v súlade so závermi Laursena upozornil na potrebu vyššej flexibility na slovenskom trhu práce. \"Na to udržanie rastu by sme potrebovali štrukturálne reformy. Tam zaostáva celý región, nielen Slovensko. Zdá sa, že nič príliš veľké sa nedeje nielen na Slovensku, ale ani v regióne, \" uviedol ekonóm. Podľa neho by mala vláda prijímať aj technokratické zmeny, ako napr. skvalitňovanie verejnej správy či vykazovania verejných rozpočtov.
V súvislosti s podmienkou kontroly deficitu kvôli zavedeniu eura Marcinčin poznamenal: \"Naše štáty v regióne sú trošku stíhané za to, že spustili dôchodkovú reformu, čiže vznikli okamžité náklady, ktoré ale musíme my zarátavať do všeobecného deficitu. \" Bez realizácie dôchodkovej reformy by Slovensko podľa neho podmienky výšky deficitu spĺňalo. Predpokladaný deficit štátneho rozpočtu na úrovni 2,9 % už zahŕňa aj náklady na dôchodkovú reformu. Slovensko by preto malo podľa Marcinčina ušetriť 0,7 % HDP. Znižovanie investícií by v tomto smere nebolo rozumným riešením, znižovať by sa mali bežné výdavky. Marcinčin preto pozitívne hodnotí zámer vlády znižovať počet úradníkov, rušiť krajské úrady, reorganizovať a zefektívniť správu daní, centralizovať verejné obstarávanie.
Problémy so znižovaním štrukturálneho deficitu majú všetky nové členské krajiny Európskej únie (EÚ). Jeho medziročné zníženie sa podarilo len Bulharom a Poľsku. Na Slovensku sa medziročne zvýšil o 1,5 percentuálneho bodu na 3,8 %. Najväčšiemu fiškálnemu riziku je vystavené Maďarsko, kde všeobecný deficit štátneho rozpočtu dosiahne v tomto roku až 10,1 % HDP.
Z regionálneho hľadiska Svetová banka predpovedá pre rok 2007 mierne spomalenie rastu. Vo viacerých krajinách sa zvyšujú inflačné tlaky a pobaltským krajinám reálne hrozí prehriatie ekonomiky. V týchto krajinách totiž výrazne vzrástli úvery, ktoré však na Slovensku rástli oveľa pomalšie, a inflačné riziko spočíva skôr v náraste domácej spotreby.
SB vo svojej pravidelnej štvrťročnej ekonomickej správe hodnotí ekonomiky EÚ 8+2, t.j. Česka, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Slovenska a Slovinska, ako aj hospodárstvo dvoch najmladších členov EÚ Rumunska a Bulharska. Sériu správ začala SB vydávať v roku 2004, pôvodné zoskupenie hodnotených krajín rozšírila o Rumunsko a Bulharsko a v osobitných prípadoch sleduje aj situáciu v Chorvátsku, ktoré však nie je členom EÚ.
(TASR)
0
www.ZIVOTPO.sk
